Cesta k drogám vedie priamo, späť nie

V Česku je na štyridsaťtisíc drogovo závislých. Ťažko povedať, koľko z nich vidí svetlo na konci tunela, koľko z nich ochotne spolupracuje a prijíma pomoc, koľko z nich stratilo rodinu a má svoju hlavu. Cesta k bežnému životu je len pre otrlé.

Na hrane

Liečba závislosti na drogách nemá jasný výsledok. Nikdy. Pri gamblerstve alebo problémoch s alkoholom je šanca na nový život pomerne vysoká, ale drogy bez ohľadu na to, či ide o marihuanu, pervitín alebo ešte horšie experimenty, sú skrátka vysoko rizikové a ten, kto im prepadne, sa pohybuje na veľmi tenkom ľade.

Treba si priznať, že prístup k drogám je v súčasnosti pomerne ľahký a prvýkrát sa s nimi človek stretáva už v nízkom veku. Väčšinou na strednej škole, kedy je ťažké odolať tlaku okolia a vydať sa iným smerom ako väčšina. Experimenty k tomuto veku patria. Práve odtiaľto pochádza väčšina závislostí, keď mladí ľudia neustoja pokušeniu alebo dokonca jednorazovú ochutnávku.

Drogám však možno samozrejme prepadnúť kedykoľvek. Len štatistiky hovorí v neprospech mladších ročníkov.

Človek nie je len číslo

Závislosť na drogách môže trvať rok aj dvadsať rokov. Niektoré prípady sú medializované a dlhodobo sledované. Zďaleka nie všetky ale majú šťastný koniec alebo viac-menej uspokojivý priebeh. Pobaltské štáty majú jedny z najhorších výsledkov a ročne tam na milión obyvateľov zomiera zhruba 200 ľudí kvôli drogám, v Británii je tretinové. V Českej republike je to iba päť ľudí ročne. Aj tak ide ale o zmarené životy a to, že je číslo nízke, neznamená úspech.

Pri drogách a liečbe závislosti sa uplatňuje iný prístup. Málokedy sa človek zverí do starostlivosti odborníka a dochádza na terapie alebo iné sedenia. Omnoho účinnejší je kontakt s terénnymi pracovníkmi, ktorí poznajú tento špecifický svet, vedia sa naladiť na vlnu užívateľov drog, hovoria s nimi na rovinu a malými krôčikmi ich posúvajú dopredu. To na veľa závislých ľudí funguje. Úprimnosť a nulový nátlak na pacienta.