Majú vitamínové doplnky zmysel?

Doplnky stravy, ako sa správne podľa legislatívy nazývajú rôzne tobolky, kapsule, tekutiny a podobné ďalšie vymoženosti, sú veľkým témou posledných pätnástich rokov. A to hlavne v zmysle protichodnosti názorov spotrebiteľov a odborníkov na výživu a zdravie.

Medzi najčastejšie kupované potravinové doplnky patria vitamíny, preparáty obsahujúce komplexy vitamínov, prípadne prípravky obsahujúce vitamíny a minerály zároveň. Tieto prípravky sú zvyčajne určené na podporu imunity všetkých vekových kategórií a ľudia po nich zvyčajne najčastejšie siahajú v čase jesenných a zimných mesiacov, v nečase, dobe plieskaníc a výskytu respiračných infekcií a chrípok. A nielen to. Okrem posilnenia imunity je však častým dôvodom nákupu týchto preparátov aj prevencia nádorového ochorenia, prevencia vzniku rôznych zápalov a podobne. Najčastejšie je o ne záujem v predvianočnom čase, kedy lekárne praskajú vo švíkoch. Ľudia sa snažia dopriať svojim príbuzným kúsok toho „zdraví“ a kupujú im tak pod stromček celú paletu doplnkov stravy – pre zdravšie kĺby, silnejšie vlasy a nechty, lepšie zažívanie, sústredenie, spánok a podobne. V mnohých prípadoch je pritom užívanie týchto preparátov zbytočné. Ak sa človek stravuje zdravo a prijíma pestrú stravu, je zbytočné rad potravinových doplnkov užívať. Naopak je ale rad prípadov, keď užívanie potravinových doplnkov má svoj zmysel a pacient by ich nemal striktne odmietať. Lekári bežne predpisujú vitamín D ako prevenciu osteoporózy, kedy vitamín D pomáha ukladať kalcium do kostí a bráni tak ich rednutiu. Význam má aj užívanie kyseliny listovej, ktorá patrí medzi vitamíny B komplexu pri plánovaní tehotenstva. Medzi populárne potravinové doplnky patria tiež probiotiká, ktorých účinok potvrdzuje rad štúdií a dôkazov. Probiotiká sú súčasťou liečby antibiotikami, kedy slúži na prevenciu postantibiotických komplikácií. Užívanie potravinových doplnkov je vhodné nielen u chronicky chorých pacientov, ale aj u extrémne aktívnych jedincov.