Obsedantne kompulzívna porucha: keď niečo MUSÍTE urobiť

Zatiaľ čo liečba závislosti na liekoch či alkohole je pomerne bežnou záležitosťou, pri obsedantne kompulzívnej poruche musíte trochu pátrať, než zistíte, kde vám pomôžu. Dôvodom je to, že počet postihnutých je v tomto prípade nižší – v určitej fáze života (najčastejšie okolo 20 rokov) postihuje asi 2,3 % ľudí. Závislých je oveľa viac. To ale neznamená, že OCD – obsedantne kompulzívna porucha je menej závažná.

OCD – obsedantne kompulzívna porucha

Pokiaľ to povieme zjednodušene, postihnutá osoba musí vykonať určitý rituál, aby bola spokojná. Pokiaľ tento rituál nevykoná, môže pociťovať úzkosti a nutkanie sa k tomuto rituálu vrátiť – pokojne aj z práce domov. Môže ísť o kontrolu, či je rúra vypnutá alebo či je zamknuté. Jedna kontrola často nestačí, osoba sa vracia pokojne aj niekoľkokrát. Iní pacienti sa môžu báť vírusov a baktérií, a preto sa nedotýkajú madiel v dopravných prostriedkoch, kľučiek a podobne. Môžu si tak dlho umývať kožu, aj keď je do bolestivej a koža je dodraná. Pacienti ale majú pocit, že je špinavá. Niektorí pacienti môžu tiež niečo zbierať – staré noviny, toaletný papier a pod.

V domácnosti je dobré mať poriadok

Rituály sú v domácnosti dobré. U niekoho to je len v kúpeľni, ale pre niekoho to môže byť po celý čas od rána do večera. Pri vstávaní skontrolovať čas, potom ísť na záchod, umyť ruky, vyčistiť zuby. Raňajkovať v konkrétny čas, obedovať atď., až po večernú sprchu a spanie do postele. Nemusí ísť o zbytočné činnosti, keď ich nasmerujete správnym smerom.

Je to nezmysel, ale…

Sama postihnutá osoba si môže uvedomovať, že jej činnosť je nezmyselná alebo nadbytočná, ale nemôže si pomôcť. Musí ju vykonať, inak jednoducho nemá pokoj. Tieto opakujúce sa úkony, ktoré musí postihnutý vykonať, často nemajú žiadny užitočný cieľ. V mysli pacienta sa ale vyskytuje akýsi výkričník, ktorý ho varuje, že by sa mohlo stať niečo zlé, keby svoj rituál nevykonal.

Liečba OCD

Liečba prebieha prostredníctvom psychoterapie a často sa používajú aj lieky. Pri psychoterapii je pacient vystavovaný situácii, ktorá mu spôsobuje úzkosť, a je spúšťačom jeho nepríjemného správania. Tieto situácie musia prežívať až do chvíle, keď nepociťuje nutkanie vykonať správanie, ktoré by ho upokojilo. Pri psychoterapii nemá pacient možnosť vykonať správanie, ku ktorému je nútený svojim telom.